Fraška menom "obstarávanie IT tovarov a služieb"

Súťaže pri verejnom obstarávaní softwarových riešení, či nákupu hardwaru by mali priniesť konkurenciu a spolu s ňou najlepšie ceny. Po bližšom pohľade na štruktúru vlastníkov jednotlivých súťažiacich však občas vyvstanú pochybnosti, či tá konkurencia vlastne naozaj existuje.

Prípad č.1

Máme 5 firiem, ktoré dodávajú rôzne IT tovary a služby - Datalan, Softip, Tempest, Accalio, VT Group. Spolu už uzavreli zmluvy vo verejných obstarávaniach podľa vestníka úradu pre verejné obstarávanie za vyše 200 miliónov EUR na rôzne dodávky hardwaru, softwaru, podporných IT služieb, či licencií Oracle. Poďme sa však detailnejšie pozrieť na profily týchto firiem z pohľadu verejného obstarávania.

 Softip

Táto firma má vo vestníku od roku 2014 záznam o 15 vyhratých verejných obstarávaniach. Pri 14 z nich je obstarávateľ štátna inštitúcia (posledné obstarávanie je pre firmu 3EC) a zrovna pri týchto 14 obstarávaniach firma Softip nemala pri súťaži žiadneho konkurenta. Dôvod sa zdá byť jednoduchý. Pri 13 obstarávaniach ide očividne o úpravu softwaru, vytvoreného touto firmou, ktorá si tvorbou uzavretého softwarového riešenia zabezpečila luxusné budúce príjmy. Napríklad pri obstaraní dátového view za 2000 EUR bez DPH je veľmi diskutabilné, či tvorba jedného view s 11 stĺpcami má takúto hodnotu. 

Otázkou však je, prečo pri tom jednom zvyšnom obstarávaní pre štátnu inštitúciu, pri ktorom sa nejednalo o úpravu ich softwaru nemali konkurenta (v dátovom exporte vestníka je uverejnené, že konkurent existoval, avšak pri preskúmaní zápisníc sa ukázalo, že jediná ponuka bola od firmy Softip), keď išlo o sumu za vyše 1,8 milióna EUR.

VT Group

Firma, ktorá sa špecializuje vo verejných obstarávaniach len na servis digitalizačných zariadení má rovnako veľké štastie ako Softip a to tým, že nevie nájsť konkurenta. Štyri obstarávania pre ministerstvo kultúry, všetky štyri bez konkurencie. Ich web stránka nepôsobí ako stránka úspešnej IT firmy, a rovnako informácie o tejto firme sú na slovenskom internete veľmi chabé, až na článok v hospodárskych novinách o problémoch s eurofondami a ministerstvom kultúry.

Accalio

Táto firma je z vybranej pätice najmenej aktívna. Vyhrala jedno obstarávanie Slovenského plynárenského priemyslu  a.s. na servis/podporu softwaru, samozrejme bez konkurenta.

Datalan a Tempest 

Posledné dve firmy si porovnáme spoločne, keďže na rozdiel od predchádzajúcich firiem, tieto dve už občas pri súťažiach, ktorých sa zúčastnili, majú aj konkurentov. Počet obstarávani, ktoré vyhrali je 48 v prípade Tempestu a 108 u Datalanu. Cieľom tejto analýzy nie je prejsť všetky obstarávania týchto firiem, len sa detailnejšie oboznámiť s niektorými z nich.

Železnice slovenskej republiky v rokoch 2015 a 2016 obstarávali hardware za vyše 40 miliónov EUR a až na jedno obstarávanie kde mal Tempest 3 ďalších konkurentov (treba uviesť, že sa jednalo o najväčšiu položku z celkovej sumy, cca 28 miliónov EUR), pri ostatných vyhrával bez starostí.

Datalan na prvý pohľad nemá obstarávania za milióny, kde by nemal konkurenciu, ale vynahrádza si to veľkým množstvom obstarávaní za menšie sumy, kde už konkurenta nevie nájsť.

Avšak keď sa pozrieme na niektoré obstarávania (SW vybavenie pre NBS, modernizácia infraštruktúry pre NBS) zistíme, že Datalan a Tempest si konkurujú navzájom. Zaujímave však je obstarávanie pre Datacentrum, kde po vylúčení firmy ATOS zo súťaže ostali v hre o zákazku za vyše 9 miliónov EUR len tri firmy, a to Datalan, Tempest a Slovak Telekom. Čo je na takejto súťaží zaujímavé? Vlastníci týchto firiem.

Prípad č.2

Máme dve firmy. DWC, známu z podozrenia pre kartel medzi dodávateľmi a firmu Sevitech. Tu bude sumár kratší. DWC podľa dát z vestníka vyhrala 6 obstarávaní, z toho ani pri jednom nemala konkurenta. Firma Sevitech pri 12 vyhratých obstarávaniach len 6 krát bojovala proti konkurentom, zvyšných 6 súťaží vyhrala bez konkurencie.

Avšak aj medzi tými 6 súťažiami nájdeme jednu, kde Sevitech, aj ked v spojení s firmou Autocont bojuje proti DWC a DataSystems.

Vysvetlenie

Podľa novely zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní bol zavedený inštitút s pomenovaním „konečný užívateľ výhod“ s cieľom identifikovať vlastnícku štruktúru subjektov vo verejnom obstarávaní až po úroveň fyzických osôb. Vďaka nemu by sme mali zistiť, kto je na konci často veľkej spleti vzťahov vo firme, a teda kto profituje zo ziskov tejto firmy.

Čo má spoločné 5 firiem z prvého prípadu, ktoré sme si trošku priblížili? Podľa registra partnerov verejného sektora, kde nájdeme vyššie spomenutých konečných užívateľov výhod, zistíme, že všetky tieto firmy (Datalan, Softip, Tempest, Accalio, VT Group) vlastnia traja ľudia. Štefan Petergáč, Jozef Mokrý a Peter Kotuliak sa so svojimi firmami zúčastnili vyše stovky verejných obstarávaní za vyše 200 miliónov EUR, kde sa nie jeden krát hrajú na konkurenciu, pritom či vyhrá Tempest alebo Datalan je fakticky jedno, ak peniaze pôjdu rovnakým smerom.

Záver

Konkurencia by pri verejnom obstarávaní mala priniesť lepšie ceny a kvalitu, z čoho by profitovali verejní obstarávatelia (hlavne štátne inštitúcie) a teda v konečnom dôsledku aj občania. Avšak pri obstarávaniach IT tovarov a služieb to pôsobí tak, akoby sa v súťažiach firmy báli konkurovať jedna druhej. A v prípade súťaže, kde si konkurujú firmy, ktoré sú ovládane rovnakými ľuďmi, asi len ťažko môžeme hovoriť o zdravej konkurencii. 

Inšpiráciou pre túto analýzu bol status Jána Suchala z občianskeho združenia slovensko.digital, ktorý si všimol vlastnícke prepojenie medzi Datalanom a Tempestom. 

Ak sa vám analýza páčila, môžte ju zdieľať kliknutím na ikonu sociálnej siete pod článkom.